Karl-Gerät bola samohybná húfnica (mažiar) používaná nemeckou armádou počas druhej svetovej vojny. Vývoj húfnice určenej ako zbraň na dobývanie Maginotovej línie a československého opevnenia sa začal v roku 1936. Nemecký podnik Rheinmetall AG vyrobil do leta 1941 celkovo 6 exemplárov kalibru 60 cm (Gerät 040), posledný 7. vyrobený kus mal hlaveň kalibru 54 cm (Gerät 041) určenú pre ľahší náboj so zvýšeným dostrelom. Obsluhu dela tvorilo 21 mužov, celá súprava vážila 124 ton a v teréne sa pohybovala rýchlosťou 6 km za hodinu. Bola schopná vystreliť náboj s hmotnosťou 2 170 kg na vzdialenosť 4 až 6 km. Mažiare boli použité pri dobývaní Brestu a prelome pri Ľvove a tiež pri obliehaní Sevastopoľa. Jeden exemplár ostreľoval Varšavu pri povstaní od augusta 1944. Posledné výstrely padli v marci 1945 pri pokusoch zničiť Američanmi obsadený železničný most pri Remagene. Značný devastujúci a demoralizujúci účinok zbrane bol znižovaný slabinami ako technické poruchy, komplikovaná preprava, nízka kadencia a presnosť paľby.

Jediný dochovaný exemplár je vystavený v Múzeu obrnenej techniky v Kubinke pri Moskve.